Oficiálna webová stránka Jaroslava Melegu.
Milí moji premilí, nie všetci to o mne viete, no posledné 4 roky som bol žiakom Gymnázia Krompachy a od včera už oficiálne patrím k jeho absolventom. Písať o tom ako veľmi veľa sa toho počas tohto obdobia v mojom živote a v živote mojich spolužiakov zmenilo pokladám za klišé, pretože je hádam jasné, že tak ako sa každý z nás časom vyvíja a mení, tak aj naše okolie nám prináša stále nové a častokrát aj ťažšie životné skúšky a výzvy.
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým, ktorí tu pre mňa boli počas posledného roka a boli mi oporou v tomto neľahkom období, spôsobenom nie len koronou.
Žijeme v dobe, v ktorej sa všetci za niečím náhlime. Niektorí z nás sa zaslepene snažia naplniť svoje materiálne túžby, iní si zas potrebujú dokazovať, že sú tí najusilovnejší z usilovných. Dokážeme však naplniť svoje ambície a ciele bez toho, aby sme si dopriali zaslúžený odpočinok?
Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie som sa rozhodol uverejniť moju úvahu na celoštátne kolo Olympiády ľudských práv na tému: Potrebuje moja generácia nový November? Tu je jej plné znenie.
Všetko sa to začalo 1. októbra 2001, čiže ak sú moje výpočty správne, tak dnes by to malo byť presne 18 rokov, odkedy som prvýkrát uzrel svetlo tohto sveta.
Výpis klasifikácie, prospechu, správania a dochádzky, pre niektorých vytúžené ocenenie ich polročnej práce, pre iných iba ďalší papier bez žiadnej pridanej hodnoty. Má však tento kancelársky papier vôbec nejaký praktický význam?
Aj keď sa toho za posledných 12 mesiacov stalo naozaj veľa dobrého aj zlého, tak rok 2018 sa určite zaradí medzi tie najviac zaujímavé v mojom živote, veď posúďte sami…
Dnes žiaľ žijeme v dobe, v ktorej je na nás všetkých vyvíjaný zo všetkých strán veľký tlak a vysoké nároky.