Udalosti, ktoré sa udiali za posledný rok, hlboko zarezonovali v každom jednom z nás. Chladnokrvná vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej spôsobila zatiaľ najväčšie demonštrácie od roku 1989. Napriek tomu, že sa politici kompletnou prestavbou vlády vyhli predčasným voľbám, smrť dvoch mladých ľudí spojila celý národ, v boji za spravodlivosť a pravdu.

Tento závažný trestný čin, náš právny poriadok definuje ako úkladnú vraždu, ktorej špecifikom je to, že je spáchaná z osobitého motívu, so zámerom umlčať alebo odstrániť nepohodlnú osobu. Z médií sa dozvedáme, že motívom tejto vraždy bola práve Kuciakova novinárska investigatívna činnosť, ktorou poukazoval na páchanie závažnej ekonomickej trestnej činnosti a prepojeniach mafie na najvyššie štátne pozície.

Aj z toho dôvodu môžeme hovoriť, že nebolo zasiahnuté len do práva na život, ktoré je jedným z ústavných práv, ale bolo zasiahnuté aj do práva na slobodu prejavu. Asi práve tento zásah do práva na slobodu prejavu rozhýbal celú našu verejnosť, pretože už sa to netýkalo iba Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, netýkalo sa to iba ich rodín, ale týkalo sa to všetkých…

Možno si hovoríte, že je to dobou, ale možno to niečo predsa len hovorí o každom jednom z nás. Ukazuje sa, že teraz je už len na nás, či si z toho zoberieme ponaučenie alebo sa budeme tváriť, že sa nás to netýka.

A preto sa všetci spojme a urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme si všetci raz mohli spoločne povedať: ,,NEBOJÍME SA POVEDAŤ PRAVDU! “.