Oficiálna webová stránka Jaroslava Melegu.
Strach zo zmeny pomyselného kurzu plavby naším vysnívaným životom ide častokrát ruka v ruke s obavami z osobného zlyhania či odsúdenia inými. V živote sa častokrát riadime názormi a radami ostatných namiesto toho, aby sme sa riadili tým, čo v skutočnosti chceme my sami. To dozaista vedie k limitácií našich osobných daností a v neposlednom rade k deformácii našich skutočných cieľov a snov. Dokážeme však v živote prijať výrazné zmeny bez toho, aby sme sa pripravili o našu vysnenú budúcnosť?
Ahojte! Po naozaj dlhej odmlke sa opäť hlásim s mojím už tradičným každoročným narodeninovým a v neposlednom rade srdcervúcim postom, tentoraz s názvom Prvých 20 rokov môjho života. Tešíte sa? Verím, že zopár z vás určite áno.
Milí moji premilí, nie všetci to o mne viete, no posledné 4 roky som bol žiakom Gymnázia Krompachy a od včera už oficiálne patrím k jeho absolventom. Písať o tom ako veľmi veľa sa toho počas tohto obdobia v mojom živote a v živote mojich spolužiakov zmenilo pokladám za klišé, pretože je hádam jasné, že tak ako sa každý z nás časom vyvíja a mení, tak aj naše okolie nám prináša stále nové a častokrát aj ťažšie životné skúšky a výzvy.
Príbeh, ktorý ti dnes rozpoviem, je ešte z čias, keď som v mladosti pracoval ako tajný agent v špeciálnom nasadení pre štátnu kontrarozviedku. Boli to krásne časy a veľmi rád spomínam na dychberúce zážitky z náročných operácií, počas ktorých som sa neraz s celým tímom ocitol na hrane života a smrti. Tentokrát som sa ti rozhodol priblížiť pomerne dosť dramatickú situáciu, ktorá sa mi prihodila počas operácie Humbug dňa 1. apríla 2027 v Rimavskej Sobote.
Je ráno 9:30 a môj domáci inteligentný asistent mi automaticky vyťahuje rolety na všetkých oknách v dome a prehráva mi pomocou môjho džuboxu tie najväčšie vypaľovačky všetkých čias. Rýchlo vstávam z postele a spievajúc si moje obľúbené pesničky si rýchlo popri raňajkách prechádzam s asistentkou môj dnešný program…
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým, ktorí tu pre mňa boli počas posledného roka a boli mi oporou v tomto neľahkom období, spôsobenom nie len koronou.
Žijeme v dobe, v ktorej sa všetci za niečím náhlime. Niektorí z nás sa zaslepene snažia naplniť svoje materiálne túžby, iní si zas potrebujú dokazovať, že sú tí najusilovnejší z usilovných. Dokážeme však naplniť svoje ambície a ciele bez toho, aby sme si dopriali zaslúžený odpočinok?
Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie som sa rozhodol uverejniť moju úvahu na celoštátne kolo Olympiády ľudských práv na tému: Potrebuje moja generácia nový November? Tu je jej plné znenie.
Všetko sa to začalo 1. októbra 2001, čiže ak sú moje výpočty správne, tak dnes by to malo byť presne 18 rokov, odkedy som prvýkrát uzrel svetlo tohto sveta.
Výpis klasifikácie, prospechu, správania a dochádzky, pre niektorých vytúžené ocenenie ich polročnej práce, pre iných iba ďalší papier bez žiadnej pridanej hodnoty. Má však tento kancelársky papier vôbec nejaký praktický význam?
Aj keď sa toho za posledných 12 mesiacov stalo naozaj veľa dobrého aj zlého, tak rok 2018 sa určite zaradí medzi tie najviac zaujímavé v mojom živote, veď posúďte sami…
Dnes žiaľ žijeme v dobe, v ktorej je na nás všetkých vyvíjaný zo všetkých strán veľký tlak a vysoké nároky.
Svet, v ktorom všetci žijeme je odrazom smerovania nás všetkých. Niet pochýb o tom, že tak ako my, tak aj svet okolo nás sa neustále vyvíja a mení. To čo je dnes rekord, je zajtra norma. To čo je dnes nemožné, je zajtra bežné.
Ľudský druh sa odpradávna snaží porozumieť svojej existencií a hľadá, čo najrealistickejšie vysvetlenie pre fungovanie nášho sveta. Niektorí vysvetlenie našej existencie hľadajú v náboženstvách, iní zas v teoretickej fyzike. Podľa niektorých mysliteľov, nás práve naša túžba poznávať a hľadať odpovede na naše otázky, najviac odlišuje od ostatných živočíchov, s ktorými sa delíme o našu malebnú planétku Zem, ktorá mimochodom obieha okolo úplne priemernej hviezdy, kdesi pri okraji Mliečnej dráhy. Dnes už vieme, že teórie z obdobia rannej gréckej filozofie s najväčšou pravdepodobnosťou neopisujú svet, v ktorom žijeme dostatočne racionálne a odborne. Poďme sa však spoločne pokúsiť pochopiť, ako sa na náš svet pozerali filozofi z Milétskej školy.
Všetci sme výsledkom príbehov, ktoré každodenne prežívame. Niet pochýb o tom, že naše životy najviac ovplyvňujú priatelia a rodina. To do akej rodiny sa narodíme si nikto nevyberá. Priateľov si však naopak vyberá každý z nás sám. Poďme sa preto spoločne zamyslieť nad tým, koho môžeme považovať za priateľa, a akú úlohu by mali priatelia zohrávať v našom živote.