Pedofília je porucha voľby sexuálneho objektu (sexuálna úchylka), pre ktorú je typická sexuálna orientácia na deti v predpubertálnom veku, u ktorých sa ešte nevyvinuli sekundárne pohlavné znaky (ide zväčša o deti vo veku od 10 do 13 rokov, výnimkou však nie sú ani mladšie deti). Pedofília môže byť homosexuálna (orientácia na deti rovnakého pohlavia) alebo heterosexuálna (orientácia na deti opačného pohlavia). Vo väčšine prípadov je však pre pedofila dôležitejší vek ako samotné pohlavie. Pedofilmi pritom nie sú len muži ale aj ženy.

Pedofil sa väčšinou intenzívne snaží o nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Väčšinou má veľmi poobnú osobnosť ako dieťa. Práve to je dôvodom ich blízkeho vzťahu. Okrem toho pedofil dokáže mimoriadne dobre porozumieť dieťaťu a má s nim podobné záujmy a pohľad na svet. Pedofilov môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na pravých a nepravých.

Pravý pedofil sa počas života obvykle nedopustí žiadneho trestného činu, pretože svoju úchylku dokáže kontrolovať a neurobí nič, čím by dieťaťu ublížil, nakoľko k nemu cíti lásku. Takýto pedofil je s deťmi v blízkom kontakte, zvyčajne pracuje v školstve, mládežníckych organizáciách alebo vo voľnočasových záujmových centrách. Svoje vzrušenie však dokáže korigovať predstavami v súkromí, hlavne pri masturbácii. Väčšinou mu na utešenie stačia pohladenia či dotyky od dieťaťa. Pre deti nepredstavuje pravý pedofil až také riziko, no časom sa z neho môže vyvinúť nepravý pedofil.

Nepravý pedofil je pre deti veľmi nebezpečný, pretože vyžaduje od dieťaťa sexuálny styk alebo rozličné sexuálne praktiky. Takmer vždy ide o jedinca, ktorý trpí závažnou psychickou poruchou, pričom pedofília je len jedným z jej symptómov. Najhoršou možnosťou je však kombinácia viacerých psychických porúch, pričom najzávažnejší je pedofílny sadizmus. Vtedy môže dôjsť nielen k ublíženiu na zdraví dieťaťa, ale aj k jeho usmrteniu.

Najväčším problémom pedofílie je to, že odhalenie pedofila nie je vôbec jednoduché, pretože životný štýl pedofila sa častokrát výrazne neodlišuje od života ostatných ľudí. Pedofil si dokáže nájsť partnera, mať deti a socio-sexuálne sa adaptovať. V manželstve však zotrváva hlavne kvôli maskovaniu svojej úchylky. Zaujímavé je, že pedofila sexuálne nezaujímajú jeho vlastné deti.

Diagnostikovanie pedofílie je pomerne náročné. Odborníci sa domievajú, že pedofíliu spôsobuje hormonálna nerovnováha alebo neznáma chyba vo vývine jedinca. V sučasnosti ju možno liečiť prostredníctvom psychologických sedení, užívaním liekov na znižovanie libida alebo chirurgickou kastráciou, no žiaľ nemožno ju vyliečiť. Liečiť však možno len toho, o kom vieme, že má problémy. V realite sa však pedofil dostáva do ambulancie psychiatra až potom, ako spácha zločin, čo už je samozrejme neskoro. Len malé percento pedofilov je ochotné prísť za odborníkom z vlastnej vôle.

O tom, že deti, ktoré boli obeťami sexuálneho zneužívania pedofilov, majú z týchto ohavných zločinov doživotnú traumu, niet pochýb. Zo štatistík dokonca vyplýva, že existuje veľa prípadov, keď samotní pedofili boli v detstve pohlavne zneužívaní. Výskumy naznačujú, že chlapci, ktorí boli v detstve obeťami sexuálneho zneužitia, majú vyšší predpoklad, že sa stanú pedofilmi. Naopak, dievčatá, ktoré boli v detstve zneužívané, zvyknú v dospelosti na túto životnú skutočnosť reagovať skôr sebadeštruktívnym správaním, anorexiou či vykonávaním prostitúcie.

Existencia pedofílie v spoločnosti je veľmi nebezpečná, nakoľko ide o závažnú sexuálnu poruchu. Preto v prípade, ak si sa stal alebo stala obeťou sexuálneho zneužívania alebo vieš o nejkom takomto prípade vo svojom okolí, tak ma neváhaj kontaktovať. Viem, že je to veľmi ťažké otvorene riešiť, no spolu to vyriešime, potrestáme páchateľa a zabránime pokračovaniu zverstiev, ktoré daný pedofil pácha!