Ahojte! Po naozaj dlhej odmlke sa opäť hlásim s mojím už tradičným každoročným narodeninovým a v neposlednom rade srdcervúcim postom, tentoraz s názvom Prvých 20 rokov môjho života. Tešíte sa? Verím, že zopár z vás určite áno.
Možno niektorí z vás zachytili, že práve predvčerom uplynulo okrúhlych 20 rokov od momentu, kedy som prvýkrát uzrel svetlo tohto sveta. V prvom rade sa chcem zo srdca poďakovať všetkým tým, ktorí si na mňa pri príležitosti dosiahnutia tohto životného míľniku spomenuli, či už prostredníctvom blahoželania alebo priania.
Dnes už s určitosťou viem, že za dieťa ma už azda nikto považovať nebude, možno až na výnimku tých, ktorí ma stále volajú Jarko (Prečo, ma tak ešte sakra voláte? Veď mám už 20! Som Jaro, teší ma… 🤣). Pre mnohých mojich rovesníkov vrátane mňa je dosiahnutie veku 20 rokov akýmsi varovným signálom a zároveň pripomenutím toho, že život neplynie tak pomaly ako by sme si mnohí priali. Priestor na to, aby sme si splnili naše sny a tajné túžby, je totiž do značnej mieri limitovaný časom, ktorý máme na tomto svete k dispozícií.
Aj z tohto dôvodu som sa naučil nemať nikomu za zlé, ak sa jeho pohľad na tento svet alebo kľúčové životné rozhodnutia a hodnoty líšia od tých, ktoré považujem za správne ja. Je predsa každého „osobná vec“, či svoj čas využije s rozumom alebo ho jednoducho premárni. Ja sa snažím so svojím časom hospodáriť čo najefektívnejšie a musím sa priznať, že aj keď stále môže byť aj lepšie, tak až na občasné menšie komplikácie, som so svojím doterajším životom spokojný a som pyšný na to, čo všetko sa mi aj vďaka vám doposiaľ podarilo. Som presvedčený, že ideálny čas na napĺňanie našich snov a túžob nenastane nikdy, a preto ak už snívate a túžite po čomkoľvek, ten správny čas je práve teraz.
Počas uplynulého roku som si viac ako kedykoľvek predtým uvedomil dôležitosť existencie rodiny a skutočných priateľov. Takých priateľov, ktorí nie sú v svojej hĺbke falošní, nemajú potrebu na mňa hrať trápne divadielko, vedia veci hovoriť na rovinu a nie ich dlhodobo cielene utajovať, a v neposlednom rade sú ochotní mi pomôcť, poradiť a vypočuť ma, ak to potrebujem.
Ďalej by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí ma sprevádzajú cestou môjho života (niektorí už 20 rokov), no ďakujem aj všetkým tým, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu počas tejto cesty rozhodli, že už ďalej nechcú kráčať po mojom boku a naše cesty sú od seba momentálne vzdialené ďalej ako ľudstvo od objavenia ďalšieho inteligentného života vo vesmíre.
Asi by to chcelo použiť aj nejakú ľudovú múdrosť, nuž ako sa vraví, vek je len číslo a ja ten vek až na miernu absenciu vlasov oproti predošlým rokom a napraskanejší kalendár a zoznam povinností nejako nevnímam. Ale tak radšej nebudem vedieť, čo skôr ako by som mal byť lemra, a čo sa týka tých vlasov, tak na to predsa existujú rôzne vlasové šampóniky a toniká. Fuu, no a ešte sa na záver pochválim… Neviem, či viete, ale dal som sa na tú výšku, aj keď sa bojím výšky, takže neviem, či sa tá fóbia prejavuje aj v tejto oblasti, pri najmenšom mi však žerie veľmi veľa času a energie, ale tak snáď to nejak dám, veď som šikula, no nie? 🤣
PS1: Matej Ondov už by sa patrilo osláviť tie naše národky a meniny, čo ty na to? 😂
PS2: Aj keď k môjmu pôvodnému Instagramovému účtu sa už asi nikdy nedostanem, mám späť aspoň môj pôvodný nick, preto neváhaj a šupni mi na účet @JaroslavMelega follow! Som totiž späť a chystajú sa naozaj zaujímavé veci, tak aby ti nič dôležité neušlo. 😎
PS3: Fotka bola fotená trošku narýchlo a slniečko už nejak zapadlo, tak je trošku tmavšia. No a aj ku kaderníčke mi už treba zájsť… Ups. 🤭
