Príbeh 31: Operácia Humbug

               Príbeh, ktorý ti dnes rozpoviem, je ešte z čias, keď som v mladosti pracoval ako tajný agent v špeciálnom nasadení pre štátnu kontrarozviedku. Boli to krásne časy a veľmi rád spomínam na dychberúce zážitky z náročných operácií, počas ktorých som sa neraz s celým tímom ocitol na hrane života a smrti. Tentokrát som sa ti rozhodol priblížiť pomerne dosť dramatickú situáciu, ktorá sa mi prihodila počas operácie Humbug dňa 1. apríla 2027 v Rimavskej Sobote.

               Bol to vtedy naozaj krásny slnečný deň. Vtáčiky štebotali, vetrík pofukoval a ja som bol spoločne s mojím tímom opäť nasadený na sledovanie miestnej kriminálnej skupiny, ktorá dlhodobo ilegálne obchodovala s drogami a narkotikami rozličného typu. Našou úlohou bolo zaistiť dôkazový materiál, ktorý by túto skupinu usvedčil z vykonávania predmetnej trestnej činnosti. Celá operácia trvala viac než štyri mesiace a počas jej trvania bolo zatknutých viac ako tridsať osôb. Vyvrcholením celej akcie bolo zadržanie bossa tejto organizovanej skupiny, ktorý bol dokonca v tom čase považovaný za drogového kráľa tunajšieho podsvetia. Teraz sa však vrátim k spomínanému dňu, kedy prebehlo zatknutie už spomínaného vysokopostaveného člena mafie.

               Bolo krátko pred obedom, keď sme sa konečne po troch týždňoch intenzívneho sledovania dotyčnej osoby dočkali jej stretnutia s ďalším významným obchodníkom s drogami, ktorý dlhodobo zabezpečoval dovoz pervitínu z Mexika na Slovensko. Sledované osoby sedeli v luxusnej reštaurácii na námestí a popri obede dohadovali budúce kšefty. Spoločne s mojím tímom som sedel v šedej dodávke typu Ford Transit a z bezpečnej vzdialenosti sme spoločne pozorovali udalosti, ktoré sa odohrávajú v priľahlej reštaurácii.

„Hmm, páni sú asi vegetariáni, keď z kuracieho vývaru obaja vyberajú kúsky mäsa,“ dodal s úsmevom náš ajťák, pričom pozorne monitoroval pomocou kamier a zvukových záznamníkov situáciu vo vnútri objektu.

Na to šofér našej mobilnej zásahovej jednotky poznamenal: „Len nech si užívajú posledné jedlo na slobode. V lochu budú mať maximálne tak vodu s bujónom a o mäse v polievke sa im bude môcť len snívať.“

               Je dôležité poznamenať, že v  reštaurácii máme dvoch agentov, ktorí nám pomocou neviditeľných špičkových nahrávacích a vysielacích zariadení zabezpečujú prenos obrazu a zvuku. Všetci nedočkavo čakáme na moment, keď dôjde k uzatvoreniu kšeftu a my tak budeme mať usvedčujúci materiál, potrebný k ich odsúdeniu. Popri tom si poslednýkrát svedomito prechádzame plán blížiaceho sa zásahu.

„Sýkorkám práve dorazilo zrno,“ zahlásila naša terénna agentka, ktorá sedí celý čas za stolom oproti našim cieľom.

„Rozumiem,“ zahlásil som do vysielačky a netrpezlivo som čakal na vhodný čas na zákrok.

               Páni sa očividne nikam neponáhľajú a s chuťou pomaly jedia vyprážané tofu ryžové gule, ktoré zapíjajú tureckou kávou.

„Fuj, ako môžu dať do úst taký humus?“ poznamenal náš anti-vegetariánsky a anti-vegánsky kolega.

            A potom to prišlo, znenazdajky si sledované osoby podali ruky a uzavreli dohodu o dodaní dvoch ton pervitínu. Viac som čakať nepotreboval a okamžite som vydal pokyn na ich zatknutie. Vybehol som s kolegami z dodávky a rozbehol som sa s celou zásahovou jednotkou rovno do predmetného objektu. Zásah prebehol bleskovo a o malú chvíľu už boli obe osoby v putách naložené v dodávke. Vodič hneď dupol na plyn a rýchlo sme uháňali na našu prísne tajnú základňu. Na základni chceme následne uzavrieť so zadržanými dohodu o spolupráci pri vyšetrovaní, aby sme tak mohli rozložiť aj kriminálnu skupinu operujúcu v Mexiku, ktorá pervitín na Slovensko dováža.

Vtom  režisér zvolal: „Máme to! Posledná scéna nášho filmu je natočená, teraz už stačí urobiť len postprodukciu a sme hotoví. Boli ste úžasní, ďakujem vám všetkým za vaše skvelé herecké výkony.“

               Nuž asi ťa teraz sklamem, no tajným agentom som bol žiaľ doposiaľ iba vo filme. Celý tento príbeh je vlastne iba opisom záverečnej časti filmu, v ktorom som si v mladosti zahral hlavnú rolu. Teraz si už síce s kamarátmi užívam dôchodok na odľahlej oáze v Maroku, no tajného agenta by som si veľmi rád zahral aj teraz. Veď ani Daniel Craig nebol najmladší, keď natáčal Jamesa Bonda, no nie? Verím, že aj v tomto príbehu si sa o mne dozvedel niečo nové a opäť som ťa prekvapil. Ak ťa zaujíma, čo všetko okrem herectva ešte ovládam, tak určite čítaj moju knihu ďalej. V ďalšom príbehu sa napríklad dozvieš, prečo je likvidácia pervitínu veľmi náročná a nákladná. Prajem ti veľa chuti do čítania.

Autor: Jaroslav Melega

Facebook komentáre

Mohlo by sa Vám páčiť