Strach zo zmeny pomyselného kurzu plavby naším vysnívaným životom ide častokrát ruka v ruke s obavami z osobného zlyhania či odsúdenia inými. V živote sa častokrát riadime názormi a radami ostatných namiesto toho, aby sme sa riadili tým, čo v skutočnosti chceme my sami. To dozaista vedie k limitácií našich osobných daností a v neposlednom rade k deformácii našich skutočných cieľov a snov. Dokážeme však v živote prijať výrazné zmeny bez toho, aby sme sa pripravili o našu vysnenú budúcnosť?
Medzi jedno z mojich najväčších rozhodnutí, ktoré som počas uplynulého roka učinil, určite patrí prestup z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Aj keď som bol pre štúdium na PrafUK rozhodnutý už od 2. ročníka na gymnáziu, po úspešnom absolvovaní prvého zimného semestra som sa skrátka rozhodol, že prezenčné štúdium v Bratislave ma vôbec neláka a nevyhovuje mi. Takýchto zásadných rozhodnutí som v poslednom roku učinil viacero, pretože som zástancom toho názoru, že ak nás niečo nenapĺňa, obmedzuje a v dôsledku toho stagnujeme, tak by sme sa radšej mali vrátiť z krátkej cesty a prijať potrebnú zmenu, ktorá nás posunie bližšie k nášmu vysnenému cieľu.
Okrem toho som si viac ako kedykoľvek predtým uvedomil, že ak už sa budem v mojej budúcnosti venovať čomukoľvek, tak nikdy nebudem pracovať na sny niekoho iného a budem v prvom rade sledovať môj vlastný záujem. Čas je totiž to najcennejšie, čo máme, tak prečo ním plytvať pre blaho niekoho iného, obzvlášť ak zjavne nepozná našu cenu. No ale späť k otázke, ktorú som si nastolil v úvode.
Som presvedčený o tom, že zmeny v našom živote sú žiadúcim výsledkom nášho prirodzeného vývoja a formovania. Práve preto sa im podľa môjho názoru nesmieme brániť, ba dokonca by sme ich mali cielene vyhľadávať. Každá zmena nás totiž vždy naučí niečo nové, nakoľko nám svet ukáže z inej perspektívy. Vďaka tomu v mnohých prípadoch uvidíme aj to, čo sme doteraz nevideli a pochopíme aj to, čomu sme doteraz nechápali. A hoci sa nám môže občas zdať, že sme sa v živote vydali zlým smerom, v konečnom dôsledku si častokrát uvedomíme, že sme dorazili na správne miesto, na ktorom sme šťastní.
Na záver by som iba chcel vysloviť myšlienku, že náš osud možno častokrát prirovnať k náhodnému mixu pesničiek všetkých žánrov a typov emócií. Želám nám preto, aby bol ten náš život jedna skvelá party, ktorá bude čo najmenej prerušovaná smutnými okamihmi, ktoré žiaľ k životu neodmysliteľne patria.
PS1: Blahoželaní mi rokmi mierne ubúda 
, no o to viac si vážim každé jedno z nich. Je to však prirodzeným výsledkom toho, že po čase pri nás ostávajú len tí skutoční priatelia a ja som úprimne rád za každého jedného z vás. 
PS2: Ďakujem chlapcom za džubox, aj vďaka nemu môžem už 2 roky robiť disco všade, kde to je prípustné.
