Oficiálna webová stránka Jaroslava Melegu.
Strach zo zmeny pomyselného kurzu plavby naším vysnívaným životom ide častokrát ruka v ruke s obavami z osobného zlyhania či odsúdenia inými. V živote sa častokrát riadime názormi a radami ostatných namiesto toho, aby sme sa riadili tým, čo v skutočnosti chceme my sami. To dozaista vedie k limitácií našich osobných daností a v neposlednom rade k deformácii našich skutočných cieľov a snov. Dokážeme však v živote prijať výrazné zmeny bez toho, aby sme sa pripravili o našu vysnenú budúcnosť?
Ahojte! Po naozaj dlhej odmlke sa opäť hlásim s mojím už tradičným každoročným narodeninovým a v neposlednom rade srdcervúcim postom, tentoraz s názvom Prvých 20 rokov môjho života. Tešíte sa? Verím, že zopár z vás určite áno.
Milí moji premilí, nie všetci to o mne viete, no posledné 4 roky som bol žiakom Gymnázia Krompachy a od včera už oficiálne patrím k jeho absolventom. Písať o tom ako veľmi veľa sa toho počas tohto obdobia v mojom živote a v živote mojich spolužiakov zmenilo pokladám za klišé, pretože je hádam jasné, že tak ako sa každý z nás časom vyvíja a mení, tak aj naše okolie nám prináša stále nové a častokrát aj ťažšie životné skúšky a výzvy.
Príbeh, ktorý ti dnes rozpoviem, je ešte z čias, keď som v mladosti pracoval ako tajný agent v špeciálnom nasadení pre štátnu kontrarozviedku. Boli to krásne časy a veľmi rád spomínam na dychberúce zážitky z náročných operácií, počas ktorých som sa neraz s celým tímom ocitol na hrane života a smrti. Tentokrát som sa ti rozhodol priblížiť pomerne dosť dramatickú situáciu, ktorá sa mi prihodila počas operácie Humbug dňa 1. apríla 2027 v Rimavskej Sobote.
Je ráno 9:30 a môj domáci inteligentný asistent mi automaticky vyťahuje rolety na všetkých oknách v dome a prehráva mi pomocou môjho džuboxu tie najväčšie vypaľovačky všetkých čias. Rýchlo vstávam z postele a spievajúc si moje obľúbené pesničky si rýchlo popri raňajkách prechádzam s asistentkou môj dnešný program…
Svet, v ktorom všetci žijeme je odrazom smerovania nás všetkých. Niet pochýb o tom, že tak ako my, tak aj svet okolo nás sa neustále vyvíja a mení. To čo je dnes rekord, je zajtra norma. To čo je dnes nemožné, je zajtra bežné.
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým, ktorí tu pre mňa boli počas posledného roka a boli mi oporou v tomto neľahkom období, spôsobenom nie len koronou.
Žijeme v dobe, v ktorej sa všetci za niečím náhlime. Niektorí z nás sa zaslepene snažia naplniť svoje materiálne túžby, iní si zas potrebujú dokazovať, že sú tí najusilovnejší z usilovných. Dokážeme však naplniť svoje ambície a ciele bez toho, aby sme si dopriali zaslúžený odpočinok?
Ľudský druh sa odpradávna snaží porozumieť svojej existencií a hľadá, čo najrealistickejšie vysvetlenie pre fungovanie nášho sveta. Niektorí vysvetlenie našej existencie hľadajú v náboženstvách, iní zas v teoretickej fyzike. Podľa niektorých mysliteľov, nás práve naša túžba poznávať a hľadať odpovede na naše otázky, najviac odlišuje od ostatných živočíchov, s ktorými sa delíme o našu malebnú planétku Zem, ktorá mimochodom obieha okolo úplne priemernej hviezdy, kdesi pri okraji Mliečnej dráhy. Dnes už vieme, že teórie z obdobia rannej gréckej filozofie s najväčšou pravdepodobnosťou neopisujú svet, v ktorom žijeme dostatočne racionálne a odborne. Poďme sa však spoločne pokúsiť pochopiť, ako sa na náš svet pozerali filozofi z Milétskej školy.
Všetci sme výsledkom príbehov, ktoré každodenne prežívame. Niet pochýb o tom, že naše životy najviac ovplyvňujú priatelia a rodina. To do akej rodiny sa narodíme si nikto nevyberá. Priateľov si však naopak vyberá každý z nás sám. Poďme sa preto spoločne zamyslieť nad tým, koho môžeme považovať za priateľa, a akú úlohu by mali priatelia zohrávať v našom živote.
